Zomrel náš občan, literárny vedec a pracovník Matice slovenskej PhDr. Juraj Chovan-Rehák, CSc.

So zármutkom oznamujeme, že dňa 27. novembra 2021 vo veku deväťdesiat rokov od nás odišiel významný slovenský literárny vedec a múzejník, kultúrny historik, jazykovedec, klasický filológ, prekladateľ, náboženský aktivista, publicista a redaktor a dlhoročný vedúci vedecký pracovník Matice slovenskej PhDr. Juraj Chovan-Rehák, CSc.

Narodil sa 3. januára 1931 v Hubovej. Študoval na gymnáziách v Ružomberku a v Levoči (1942 – 1950), kde maturoval (1950). Prijali ho za bohoslovca do Veľkého seminára v Spišskej Kapitule, ale v štúdiu  nemohol pokračovať, pretože seminár zatvorili. Dva roky potom (1950-1952) pracoval ako prevádzkový účtovník v Štátnych lesoch. Potom začal študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave filológiu – odbor slovenčina – ruština a ruština – slovenčina (1952 – 1957).

Po skončení štúdia bol stredoškolským profesorom – na II. JSŠ v Trnave, Priemyselnej škole textilu a papiera v Ružomberku a na ZĽŠ  v Ľubochni (1957 – 1965). Takmer tri desaťročia bol odborným pracovníkom Matice slovenskej v Martine  (1965 – 1990), kde od roku 1972 pracoval najmä v oblasti slovenskej literárnej kultúry a kultúrnej histórie – ako vedúci novozriadeného ústavu Pamätníka slovenskej literatúry MS, naposledy vedúci Literárneho múzea MS. Tam rozvinul svoju vedeckú a publikačnú činnosť, v roku 1967 spoluzakladal a prvých dvanásť ročníkov aj redigoval Literárno-múzejný letopis. Literárnu históriu obohatil o viaceré významné zistenia a osobitne sa zaslúžil o rozvoj literárneho múzejníctva, za čo dostal viaceré ocenenia. Svoj pobyt v MS zakončil prí­pravou scenára expozície Pamätníka slovenskej literatúry ako vedúci autor­ského kolektívu a spoluautor. Po roku 1990 načas prebral vedenie Ministerstvom kultúry SR založeného Slovenského historického ústavu v Ríme (so sídlom v Martine), aj ako jeho riaditeľ (do roku 1992), a ako gestor výskumu Vatikánskych archívov a bibliotéky. Neprestal sa však zaoberať aj teologickými vecami a katolíckou spisbou. Tri roky pôsobil aj ako šéfredaktor Katolíckych novín (1993 – 1996) a zaslúžil sa o obnovu vydávania časopisu Verbum (1992).

Od roku 1996 žil na dôchodku v rodnej Hubovej, kde sa naďalej venoval literárnej a prekladateľskej tvorbe, osobitne biblistike. Pripravil publikáciu Kristov pútnik na Slovensku (1996) o druhej pastoračnej návšteve sv. Jána Pavla II. a zborník dokumentov Kresťanské korene Slovenska (2002), cyrilo-metodskú tematiku spracoval v diele Misia zo Solúna (2014). Biblicko-jazykové reflexie (2019) reflektovali jeho skúseností s normatívnymi prekladmi Biblie, resp. Vulgáty do súvekej spisovnej slovenčiny.

V literárnohistorickom výskume sa venoval problematike slovenského národného obrodenia a literárnej muzeológii. Publikovať začal v časopise Slovenský jazyk a literatúra v škole a Slovenská reč. V roku 1963 inicioval celonárodnú diskusiu o potrebe reformy slovenského pravopisu (v časopise JULŠ). Popri množstve štúdií a príspevkov v odborných periodikách a zborníkoch vydal popularizačné práce o Andrejovi Radlinskom, Jankovi Kráľovi, A. S. Puškinovi, Jozefovi Ciekerovi. Bol zostavovateľom viacerých jubilejných pamätníc slovenských národovcov: Pamätnice z osláv narodenia Jána Hollého (1985), Pamätnice Antona Bernoláka (1992); na vydanie pripravil jazykové diela Jozefa Škultétyho. Pri príležitosti nedožitých 90. narodením Dr. Jozefa Ciekera, bývalého slovenského diplomata a dlhoročného exilového pracovníka, inicioval prípravu zborníka Dr. Jozef Cieker (2000). Napísal 100-stranovú štúdiu Diferenciačné prvky národného obrodenia (Literárnomúzejný letopis, 16) a dlhšie štúdie Sociálne aspekty počiatkov národného obrodenia a ich odraz v literatúre tohto obdobia (LML, 17), Obrodenské reflexie a reminiscencie (LML, 18). V publikácii Kresťanské korene Slovenska (2002) demonštruje oprávnenosť hovoriť na tému kresťanských koreňov Slovenska. Z ruštiny preložil Zápisky z Puškinovho domu. Spolu s I. Sedlákom pripravil scenár expozície Literárneho múzea A. S. Puškina v Brodzanoch, ako aj sprievodcu po expozícii, vypracoval aj scenár Pamätnej izby J. Hollého na Dobrej Vode; spolutvorca expozície Pamätníka slovenskej literatúry SNK v Martine.

V Jurajovi Chovanovi-Rehákovi stráca slovenská kultúra, literatúra, Matica slovenská, náboženský život i katolícka inteligencia na Slovensku jedného zo svojich najvýraznejších súčasných reprezentantov.

Slová starostu obce Hubová, Ing. Stanislava Nechaja:

"Mňa osobne vždy až fascinovalo rozprávanie a zasvetenie do biblických spisov, ktoré neustále študoval a stále veľmi precízne vysvetľoval jednotlivé zafarbenia v rámci porovnávania latinských originálov s našimi slovenskými prekladmi. Odišiel od nás významný človek, ktorý bol veľkým odborníkom a studnicou vedomostí našej kresťanskej histórie. Lúčime sa s ním aj takouto spomienkou, budeme na neho s láskou spomínať a vyprosovať  Božie milosrdenstvo na ceste k večnosti."

Odpočinutie večné daj mu, ó Pane!