História

Niečo z histórie

Naša obec má bohatú históriu. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1425 v súvislosti z panstvom hradu Likava. Vybudovali ju obyvatelia šoltýskej dediny Stankovany. V roku 1425 kapitán hradu Likava dal Petrovi, Stankovmu synovi zo Stankovian právo šoltýstva v Gombáši. Mohol mať krčmu a mlyn. Patrili mu pokuty. Mohol slobodne rybáriť vo Váhu, Orave a Ľubochnianke. Originály listín sú uložené v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Prví osadníci boli pastieri oviec, ktorí tu zakladali prvé salaše, následkom čoho sa v obci rozvinulo aj garbiarstvo. Ovce sa pásli na kopcoch a lúkach a vhodné podmienky priestrannej Hubovskej doliny ľudom umožnili pestovať obilie. Obyvatelia osady sa živili mliekom a mäsom oviec, ktoré im poskytovali aj vlnu a kožušinu. Prostredie Hubovskej doliny poskytovalo vhodné podmienky aj na pestovanie obilia. V obci mlel aj mlyn, no ten sa nezachoval. V roku 1551 v obci boli štyri sedliacke usadlosti a 18 želiarov z ktorých traja nemali vlastný dom. Do chotára Hubovej patrila aj Ľubochnianska dolina, v ktorej obyvatelia Hubovej ťažili drevo. V roku 1625 sa uvádzajú tri vodné píly. Zo starších období sa dochovali dve drevenice, ktoré slúžili ako sypárničky na obilie. V Bystrej doline sú zrúcaniny železnej hute, čo svedčí o kováčskom remesle v tejto malej doline, kde sa pravdepodobne nachádzali aj nejaká menšie zásoby železnej rudy.

Typické pre Gombáš boli drevené štvorbytové dvojdomy. Obyvateľov domu nespájala žiadna príbuznosť. Ako vyzerala vtedajšia dedina svedčí obraz z kaplnky sv. Rócha z roku 1831, keď v obci zúrila cholera.

Roku 1882 bol v obci veľký požiar, pri ktorom zhoreli skoro všetky dvojdomy. Tie, ktoré ostali mali väčšinou vročenie 1827.Po tomto požiari sa začali stavať drevené jednodomy. Boli to tiež zrubové stavby (ako dvojdomy). Strecha bola sedlová a oblé spojenie prednej a bočnej strechy tvorilo obkrútku. Zadná a predná časť strechy bola rovnaká. Každá časť domu mala izbu, pitvor a komoru. V pitvore bolo ohnisko a hlinená podlaha. Často sa stávalo, že keď sa založila nová rodina, tak sa pre ňu vytvorila nová izba z komory. Všetky drevenice mali slepý komín a dym sa rozliezal po pôjde, na ktorom sa údila slanina, mäso a klobásy.

Dolu dedinou popri prednej časti domov bola priekopa na odvod dažďovej vody. Do dvorov sa prechádzalo cez drevený mostík. Na druhej strane cesty-nad Váhom boli zeleninové záhradky. Kríž na ľavej strane Váhu bol od nepamäti. Oproti nemu viedla, ako aj dnes, Kostolná ulica.

V obci sa nachádza neskorobarokový kostol Povýšenia Svätého kríža, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Bol postavený v roku 1816, vyzdobený je nástennými maľbami od  Jozefa Hanulu.

Názov obce Gombáš (maď. Gombak = Huba) bol v roku 1948 zmenený na Hubová. V roku 1951 sa od obce osamostatnila obec Ľubochňa.

O tom, ako vzniklo pomenovanie obce sa nezachovali žiadne podklady. Prvý kronikár našej obce Ján Okáľ pripomína, že názov obce Gombáš má slovanský koreň. Koreň slova gomba – huba je slovenský, prípona -áš je maďarská. Proti tvrdeniu, že ide o maďarský názov stojí aj to, že najstaršie mená obyvateľov boli slovenské, a tak isto aj okolité zemepisné názvy. Takže prví osadníci boli Slováci.

Pôvodný názov obce platil do 11.06.1948, kedy sa vyhláškou PV č.A – 311/16-II/31948 zmenil na terajší Hubová (nepomohla ani podpisová akcia). K histórii patrí aj naše nárečie, postupne sa menilo pod vplyvom spisovnej slovenčiny. Naše nárečie bolo tvrdé, u starších ľudí sa zachovalo dodnes.

Ďalšie zaujímavé príspevky z histórie našej obce sa môžete dozvedieť na blogu bývalého kroníkára obce Hubová – Karola Okála (1924 – 2015): https://okal.blog.sme.sk/

Významné osobnosti obce

prof. PhDr. Miloslav Okál, DrSc –  slovenský klasický filológ a prekladateľ antickej litaratúry. Okrem iného preložil do slovenčiny veľké starogrécke eposy Ilias a Odysea.

Jozef Kútnik – Šmálov – kňaz, básnik, prozaik, prekladateľ, literárny a kultúrny historik

Chronologický prehľad historických udalostí:

– 1425 – prvá písomná zmienka o obci Gombáš
– 1551 – v Gombáši boli 4 sedliacke usadlosti, 1 valašská a 1 železiarska
– 1625 – pracovali 3 píly
– 1629 – sklárska huta na Hutách
– 1644 – Illesházyovci zaviedli pri Gombáši mýto
– 1662 – povodeň, ktorá zničila cestu do Ružomberka
– 1669 – kráľ prikázal postaviť v Gombáši most
– 1715 – na Gombáši bolo 29 poddanských rodín
– 1765 – misionár Serafín Bosák katechizoval a bohoslužby konal v humne
– 1774 – na Liptove sa zaviedlo pestovanie zemiakov
– 1782 – na Gombáši zriadili školu, učil tu Ján Okál
– 1787 – zriadená farnosť
– 1795 – zrútil sa drevený kostol, vzápätí postavený nový
– vizitácia biskupa grófa Révaya, Gombáš má 932 obyvateľov
– 1798 – nariadenie Stolice stavať po pohromách murované domy
– 18.stor. – prvé pečatidlo s emblémom huby
– 1800 – povodeň
– 1816 – začiatok stavby terajšieho kostola, starej školy a fary
– 1831 – ázijská cholera, postavená kaplnka sv. Róchusa
– 1856 – prvé píly v Liptove
– 1861 – na pečatidle obce je už uhorský štátny znak
– 1863 – škola mala 2 triedy so 197 žiakmi (dochádzali aj deti z obce Švošov)
– 1893 – vzniká osada Ľubochňa
– 1905 – terajšia výmaľovka kostola majstrom Jozefom Hanulom
– 1909 – sv. misie, začiatky ochotníckeho divadla
– 1911 – prvá dychová hudba
– 1913 – postavená nová škola
– 1918 – infekčná choroba „španielka„
– 1922 – zriadená večerná hospodárska škola
– 1928 – schválená elektrifikácia obce
– 1930 – 1945 – v hornej krčme existovala trieda, úverné družstvo, predajňa textilu, MNV,
prevádzka na výrobu bábik
– 1934 – zavedená povinná nočná poriadková služba ( varta )
– 1934 – zriadený ľudový kurz pre ženy
– 1938 – Gombašanci sa s dychovkou zúčastnili na manifestácii v Bratislave pri príležitosti
doručenia Pittsburskej dohody z USA
– 1939 – 150 krojovaných Gombašanov na zasadnutí Slovenského snemu v Bratislave
– 1945 – prechod frontu cez dedinu
– 1948 – zmenilo sa premenovanie obce na Hubovú
– 1951 – osamostatnenie sa Ľubochne
– 1953 – za správcu farnosti prichádza vdp. Martin Števček ( Maroš Madačov )
– 1956 – vznik Hudobno – speváckeho súboru Liptov
– 1960 – otvorenie kultúrneho domu s divadelným predstavením Marína Havranová
– vystúpenie súboru na Celoštátnej spartakiáde v Prahe
– 1968 – zbúraná kaplnka sv. Rocha
– reštaurácia maľovky kostola ( akad.mal.G.Baláž )
– 1969 – vystúpenie súboru v Ríme
– 1969 – 1972 – stavba terajšej školy
– 1972 – nútený rozpad súboru
– 1973 – stavba terajšej požiarnej zbrojnice
– 1977 – postavenie obchodu Jednota
– 1980 – nová budova ZŠ
– 1987 – rekonštrukcia chóru, inštalácia organu OPUS 81
– 1933 – rekonštrukcia hl.oltára, sôch, malieb kostola ( bratia Olšavskí )
– 1994 – stavba terajšieho domu smútku

Geografické údaje

Obec Hubová sa nachádza v Liptovskej kotline neďaleko mesta Ružomberok, v Žilinskom kraji, susedí s obcami Ľubochňa a Švošov.

Celková rozloha obce /katastra/ Hubová: 1.690 ha

Nadmorská výška : stred obce Hubová je 450 m n.m.V katastrálnom území obce sa nachádzajú viaceré doliny, z nich najrozsiahlejšia je Hubovská (Gombášska) dolina. Bystrá dolina je zase dlhšia, užšia a preteká ňou Bystrý potok, ktorý zároveň tvorí hranicu s obcou Černová.

Obec sa nachádza v pohorí Veľká Fatra. Najvyšší vrch obce je Červený Grúň (1 139 m n. m.). Ďalšími významnými vrchmi sú Kútnikov kopec (1 064 m n.m.), Veľký Smrekovec (972 m n. m.), Kýčera (956 m n. m.), Grúň (940 m n. m.) a Malý Smrekovec (819 m n. m.).

Obec Hubová leží na ľavom brehu rieky Váh. Oproti obci na pravom brehu rieky Váh sa nachádza obec Švošov. Po severnej strane obce popri brehu rieky Váh vedie veľmi frekventovaná cesta číslo 1/18 E50. Doprava z tejto cesty má byť v budúcnosti presmerovaná na diaľnicu D1 ktorej výstavba sa v tejto oblasti pripravuje.

V obci pramenia  významné potoky: Hubovský, Lánový, Brúsový.

ON LINE Kroniky obce

link

Kroniky obce

Ostatné kroniky obce sú v procese digitalizácie. Postupne po spracovaní budú sprístupnené.